Turistika a horolezectvo s deťmi

Poďakovanie

Sám ešte nemám deti, ale pamätám si na túru, ktorú som absolvoval ako malý chlapec. Z tej túry ostal hlavnou spomienkou môj výrok: “Ani jesť ani piť mi nedajú!”. Asi každý z Vás usúdil, že baťoh mojich sprievodcov, dospelákov, asi nebol veľmi naplnený jedlom a vodou. Aby takéto zážitky (aj keď s odstupom času milo na nich spomínať) nemali aj vaše ratolesti, ponúkam článok od pána Ing. Petra Kostelanského, ktorý som objavil náhodou pri surfovaní internetom ešte pred pár rokmi. Srdečne mu ďakujem za súhlas s použitím jeho článku.

„Na rozvoj duševných, telesných a vôľových vlastností dieťaťa vplýva zvlášť priaznivo turistika. Je však dôležité, aby sa prispôsobila jednotlivým etapám vývoja dieťaťa.“

Prof. Fritz Moravec

„Deti síce chcú spoznávať hory, ale nesmú v nich prepínať svoje sily, alebo byť ohrozené.“

Doc. Dr. Franz Berghold

„Nie deti idú kvôli rodičom, ale naopak. Deti sa chcú na túre hrať, objavovať svoje bezprostredné okolie. Dosiahnutie vrcholu, alebo iného stanoveného cieľa je im ľahostajné.“

Christine Teich

Takže začnime. Veľmi dôležitý je skúsený sprievodca. Rodičia, ktorí sprevádzajú svoje deti v horách by mali byť primerane poučení a mali by mať dostatok skúseností pre takúto úlohu. Práve neskúsenosť a nadmerná ctižiadostivosť rodičov bývajú najčastejším zdrojom nehôd v horách. O takýchto prípadoch, kedy „vraj skúsený“ rodič poškodil zdravie svojho dieťaťa, či dokonca spôsobil jeho smrť počuť takmer každý rok. Súvisí s tým totiž aj cit pre včasný návrat. Zostup sa často nezaháji včas a podceňuje sa. Únava a úbytok koncentrácie sú potom často príčinami úrazov. Ja by som v prípade VhT alebo horolezectva každému odporúčal najskôr získanie príslušnej odbornej kvalifikácie. Starostlivé plánovanie, ktoré si všíma i predpovede počasia je tiež veľmi dôležité. Čas potrebný na túru je potrebné pri deťoch vynásobiť aspoň dvoma. Deti sa rýchlo unavia, ale i zotavia a preto je vhodné robiť časté pauzy. Polovica času z túry by mala byť oddychom. Ideálne je, ak si to vyskúšate na kratších túrach a potrebný koeficient si potom ľahko vypočítate. Pri plánovaní túry s deťmi si musíte aj starostlivejšie zmapovať únikové cesty a náhradný program. Túra totiž musí vzbudzovať radosť. V žiadnom prípade nesmie byť “zaberačkou”, alebo obtiažnym výstupom, ktoré deti nudia. Treba aby sa uvoľnili pauzami a hrou v priebehu cesty. Motto: “prírodu objavovať, prežívať, chápať”. Každý potok, lúka, strom, ale aj kamene poskytujú mnoho príležitostí, teda i vítanú zmenu a motiváciu pre nasledujúcu etapu. Pozorovanie rastlín a zvierat (zväčšovacie sklo, ďalekohľad) sú takisto vítaným doplnkom. Možno púšťať loďky, vyrezávať píšťalky, hľadať pekné stupne vo výstupe. Deti veľmi obľubujú hry alebo vylihovanie pri vode a na takýchto miestach sú prestávky veľmi vhodné. Treba ale dať pozor aby vodný tok nebol príliš prudký, hlboký a mal ploché brehy. Samozrejmosťou musí byť účelné oblečenie a výstroj. Musí predovšetkým chrániť pred chladom a zlým počasím. Okrem vetra a ďalších vplyvov sa treba chrániť aj pred intenzívnym slnečným žiarením (masťami s vysokým ochranným faktorom, klobúkom, okuliarami so 100% absorpciou UV žiarenia). Ľahká pevná obuv s dobrými ponožkami by mali byť pre deti rovnakou samozrejmosťou ako pre dospelých. Pri nosení dieťaťa na chrbte treba dbať na pohodlnú sedačku, vhodnú opierku hlavy a dostatočnú ochranu pred slnkom a chladom. Striedať nosenie s pohybom a prestávkami na hru. A keďže sme už spomínali tú vodu, vrelo odporúčam (samozrejme nielen kvôli nej) aj náhradné oblečenie. Nehovorím len o náhradných ponožkách a spodnom prádle. Mladý mi na lyžovačke zletel do potoka aj s lyžami a keďže tam bol až po krk, náhradné pančuchy a tielko s košeľou toho veľa neriešili. Batoh sa nám teda postupne zväčšuje. A bude ešte viac. Deti ľahko vysmädnú a potrebujú viac tekutín ako dospelí – asi jeden a pol až dvakrát toľko v pomere k telesnej hmotnosti. Takže do batoha pribudne veľa tekutín. Dostatok jedla a samozrejme nejaké sladkosti snáď nemusím rozoberať podrobnejšie.

Nasledujúce tabuľky sú doporučením pre náročnosť túr a možnosti záťaže detí podľa veku:

0-2 roky

Na základe medicínskych poznatkov netreba najmenšie deti do 2 rokov brať na horské túry, alebo výlety lanovkami (majú malé možnosti adaptácie na nedostatok kyslíka nad 2000 m, nevyrovnávajú sa im dobre zmeny barometrického tlaku prehĺtaním, čo vedie k bolestiam uší). Krátke prechádzky dolinami v teplých dňoch s pekným počasím sú pre deti vhodné.

2-4 roky

Narastajúci záujem o prírodu prejavujú deti asi od 3. roka. Možno už plánovať krátke túry s mnohými pauzami. Počas nich skúma dieťa hravou formou prírodné prostredie. V náročnejšom teréne možno za pomoci rodičov skúšať prvé kroky bezpečného postupu.

4-6 rokov

V tomto veku sa nacvičuje hravou formou koordinácia jednotlivých pohybov. Túry sa podnikajú v ľahkom teréne, ale nemali by byť dlhšie ako 1/2 dňa. Treba ich prerušovať pauzami, miesto pre hru sa musí voliť s ohľadom na bezpečnosť, lebo dieťa v tomto veku nerozpozná samo možné riziko.

6-9 rokov

Rodinné výlety bývajú pre dieťa fádne a potrebuje pri nich kamarátov zo školy. Podnikajte výlety spolu s priateľmi. Deti objavujú čaro ľahko dosiahnuteľného dobrodružstva, horské potoky na púšťanie drievok, hrčovité stromy, alebo balvany, ktoré sa dajú obliezať. Deti môžu ísť už do väčších výšok. Lezenie a nosenie ruksaku patrí k hlavným atrakciám vo voľnej prírode. Cvičné skaly by nemali byť vyššie ako 1,5 m a pokusy o ich preliezanie by mali sledovať, prípadne zaisťovať rodičia. Teoretické poučovanie ešte nesplní svoj cieľ, lebo myšlienkové pochody na to stačia až od 12. roka.

Od 9 rokov

Pribúda telesná sila a deti sa učia predvídať riziko. Pokúšajú sa konať správne už na základe vlastného uvedomovania si nebezpečenstva. Nepozornosť je najčastejšou príčinou úrazu v detstve. Asi od 8 rokov sú deti schopné dlhšej koncentrácie.

Od 13 rokov

Plne vyvinutá schopnosť dlhodobého sústredenia je až v 13.-14. roku.

 

Vek	Túry	Hmotnosť batoha	Vedomie nebezpečenstva	Schopnosť koncentrácie	Abstraktné myslenie
0–2 r.	krátke, dolinou	–	–	–	–
2–4 r.	krátke, s častými pauzami	–	–	–	–
4–6 r.	max. pol dňa, pauzy	max 1 kg	od 6 r. bez predvídavosti	dlhší čas od 8 r.	–
6–9 r.	max. 1 deň	max 2 kg	–	–	–
9–12 r.	dlhšie putovanie hravou formou, pohyb v členitom teréne	max 4 kg	od 9 r. porozumie zásadám bezpečnosti	plne vyvinuté od 13 r.	plne vyvinuté od 12 r.
13–16 r.	lezenie, túry na firne a ľade od 14 r.	max 6 kg	–	–	–
od 18 r.	kĺby a chrbticu už možno plne zaťažiť	–	–	–	–